streda 16. decembra 2009
Zima na Kysuciach
pondelok 2. novembra 2009
O pohároch
Lenže svet patrí tým, čo sa na taký pohár pozrú a povedia: Čo je s tým pohárom? Haló, poďte sem! Prepáčte, ale toto má byť môj pohár? To teda nie! Môj pohár bol plný! A okrem toho bol oveľa väčší!
pondelok 12. októbra 2009
Garbage - Cup of Cofee (Šálok kávy)
over a cup of coffee
and i just have to look away
a million miles between us
planets crashing to dust
i just let it fade away
i'm walking empty streets
hoping we might meet
i see your car parked on the road
the light on at your window
i know for sure that you're home
but i just have to pass on by
so no, of course, we can't be friends
not while i'm still this obsessed
i guess i always knew the score
this is how our story ends
i smoke your brand of cigarettes
and pray that you might give me a call
i lie around in bed all day just staring at the walls
hanging round bars at night wishing i had never been born
and give myself to anyone who wants to take me home
so no, of course, we can't be friends
not while i still feel like this
i guess i always knew the score
this is where our story ends
you left behind some clothes
my belly summersaults
when i pick them off the floor
my friends all say they're worried
i'm looking far too skinny
i've stopped returning all their calls
and no, of course, we can't be friends
not while i'm still so obsessed
i want to ask where i went wrong
but don't say anything at all
it took a cup of coffee
to prove that you don't love me
pondelok 21. septembra 2009
Amity (Priateľstvo)
Motherly breast won't warm you
You fail and foam from your mouth
Why is it so loud, this sound?
All the sense you are capable of
Does not seem to save you
You heed the glance of a smile
Was it impossible to float for a while?
Restless is carrying fever
Burning you to pieces
In search and in need of a friend
Will I bow down to this in the end?
I lay in the hands of my maker
And I want to spend the rest of it awake
Why do I get the feeling they'll break it
It's a fight... It's a fight...
The torture won't part you
Mother's lap can't seem to warm you
You strain, you climb up and frown
Why is it so loud, this down?
All the sense you're capable of
Does not seem to save you
You heed the glance of a smile
Was it impossible to float for a while?
I lay in the hands of my maker
And I want to spend the rest of it awake
Why do I get the feeling they'll break it
It's a fight... It's a fight... "
streda 24. júna 2009
The Mayonnaise Jar and 2 Beers
utorok 23. júna 2009
Malý veľký sprievodca Facebookom
pondelok 15. júna 2009
Voda, "vodka", vodička
nedeľa 7. júna 2009
Deň voľby - deň hanby
utorok 2. júna 2009
Astropsychológia
Čo neznášajú: Nátlak.
Charakter : Barani sú pravé vodcovské typy. A to i cez to, že im často chýba trpezlivosť. Dokážu však do každého projektu vniesť počiatočné nadšenie a energiu, čo je vlastnosť k nezaplateniu. Naviac často bývajú ušľachtilí, odvážni a činorodí organizátori. Vynikajú silnou vôľou a neúnavnosťou. Obvykle jednajú veľmi spontánne, impulzívne až dravo. Dynamickosť, priamosť, otvorenosť a veľká (až nezdravo veľká) úprimnosť sú ich typickými vlastnosťami. Barani – muži aj ženy – sú odvážni, energickí, na všetko odhodlaní. Chcú byť všade prví, a preto sú výbornými priekopníkmi nových myšlienok. Neznášajú však ani najmenší nátlak. Vo svojej impulzívnosti občas prestrelia a ich odvaha ich ženie aj do pochybných činov. Sú nepoučiteľní. Keď majú neúspech, vždy za to môžu iní. Radi kritizujú druhých. Barani mávajú obvykle skvelú schopnosť regenerácie, z každej porážky sa bleskovo spamätajú, narovnajú pokrčené sebavedomie a vyrazia znovu do boja.
Zvláštne znamenie: Výrazné obočie a bordové (červené) vlasy.
Charakter: Býci sú vytrvalí, dôslední, tvrdohlaví, praktickí a niekedy i rozhodní. Ich názory bývajú dosť konzervatívne a vôbec sa nedoporučuje ich vyhovárať, to by mohlo Býkov ošklivo rozzúriť. Základným nutkaním každého poriadneho Býka je zaistiť si všetky hmotné záležitosti – domov, dobré zamestnanie a peniaze na osobnom účte. Vtedy je šťastný, ale len do tej doby než mu niekto alebo niečo zabráni v spokojnom spásaní sladkej a šťavnatej trávy, či ohrozuje jeho životné istoty.
Vzorový hrdina: Minotaurus.
Dobrá rada pre Býka: Priznajte aspoň raz za rok svoju chybu.
Charakter: Hovorí sa, že žlčovito-sangvinický. A je to pravda. Blíženci sa dokážu rozčúliť, i keď na to vôbec nevypadajú. Dokážu sa smiať, a to i sami sebe. Adaptabilita je nepochybne ich najväčšou prednosťou. Majú však tendenciu sa sústrediť na príliš vecí naraz, čo je vlastnosť pre iné – obzvlášť zemské znamenia (Kozorožec, Býk, Panna) celkom nepredstaviteľná. Typická Blížencova neposednosť a talent priebežne meniť základné pravidlá hry dokáže napríklad Kozorožca priviesť k občasnému šialenstvu.
Charakter: Panny sú perfekcionisti. Túžia po sebavyjadrení práve tak, ako predchádzajúce znamenie, ibaže od natriasajúceho sa Leva sa Panny líšia skromnosťou, dôkladnosťou a zdržanlivosťou. Neznamená to, že by snáď netúžili po uznaní a chvále, alebo že nie sú ctižiadostivé ako iné slnečné znamenie, ale ich taktika je opatrnejšia. Moc dobre vedia, čo to je dosiahnuteľný cieľ. Sú praktické, chytré, vnímavé a ostražité, tiež ich suchý zmysel pre humor je povestný. Bohužiaľ povestná je tiež ubíjajúca snaha po dokonalosti svojej i celého okolia.
Charakter: Pozor na Škorpiónov, ak nemáte radi silnú kávu, existuje koniec koncov jedenásť ďalších slnečných znamení, z ktorých si môžete v pokoji vybrať. Rátajte s tým, že v Škorpiónoch je vždy viac, ako je vidieť. Sú tajomní a vôbec nie je jednoduché poznať, akí sú v skutočnosti, tobôž čo si myslia. A tak to Škorpión chce, on vždy bude hrať s kartami blízko u tela. Sú vášniví ,ozajstní, ctižiadostiví, nesmierne intuitívni , ich bádateľská myseľ večne hľadá užitočné informácie. Však príde čas, kedy sa budú hodiť. To je ich filozofia. Všetci Škorpióni bývajú veľmi hrdí a dôstojní, do kolien ich tak ľahko nedostaneš. Oni sú citliví a zraniteľní – a ako, lenže svoje najhlbšie emócie a city zásadne držia pod kontrolou, takže vy sa o ich trápeniach, túžbach či prianiach dozviete pramálo.
Čo milujú: Sex. Čo neznášajú: Prázdne a hlúpe reči.
Čo milujú: Samotu. Čo neznášajú: Spoločnosť veselých zdravých ľudí.
(krátky odkaz: http://tinyurl.com/yepu7fa)
nedeľa 31. mája 2009
Životné pravdy
Nikdy proti prúdu! - André Ampére
Už som v obraze. - Mona Lisa
Nemá to iskru. - Diesel
Prijali nás chladne. – Roald Amundsen
Nestavajte sa mi na odpor. - Georg Ohm
Som z toho na vetvy. - Tarzan
To je tvrdý oriešok. - Popoluška
Nemáte oheň? - Prometheus
Nešťastie nechodí nikdy samo. – Karl Marx a Friedrich Engels
Nenechať sa vytočiť. – Alexander G. Bell
Všetko brať s rezervou. – Matador
Nemá to cenu. – Alfred Nobel
Som to ale číslo. - Ludolf
To nie je Ono. - John Lennon
Zase na ťahu. – Garry Kasparov & Anatoly Karpov
Hovorím holú pravdu. - inšpektor Kojak
Mám to v krvi. - Freddie Mercury
Všetko má svoje pozitívne stránky. - Magic Johnson
Kocky sú hodené. - Ernő Rubik
Ľudia, bdejte! - Šípková Ruženka
A teraz z iného súdka - Dionýzos
Visí to vo vzduchu. - Zeppelin
Nemám páru. - James Watt
Na to sa musí od lesa. - Robin Hood
Hlavne nešliapnuť vedľa. - Neil Amstrong
Nenechať sa dobehnúť. – Emil Zátopek
Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne. - Vincent van Gogh
Nielen chlebom je človek živý. - Jan Becher
Jedno oko nezostalo suché. - Kyklop
Hrajte z voleja. - Shell
Je to žiarivý príklad. - Černobyľ
Nebudem sa s tým párať. - Jack Rozparovač
Kde sa dvaja bijú, tretí viťazí. Procter&Gamble
štvrtok 7. mája 2009
O rybárovi z Mexika
- Ako dlho ti trvalo, kým si ich ulovil?, zvedavo sa opýtal Američan.
- Iba chvíľku, hrdo odpovedá Mexičan.
- Prečo teda nechytáš dlhšie, aby si mal viacej rýb?
- Ale ja už mám predsa dosť rýb na to, aby som uživil svoju rodinu a dal jej všetky nevyhnutné veci, odpovedá Mexičan.
- Čo teda robíš so svojím voľným časom?
- Pekne si pospím, chytám zo zábavy ryby alebo poľujem, hrám sa so svojimi deťmi a psom, dám si siestu so svojou manželkou Máriou a potom si večer zájdem do dediny, kde si vypijem trochu vína a zahrám si na gitare s kamarátmi. Žijem šťastne a naplno, pane, pokojne odpovedá Mexičan.
- Američan horlivo odpovedá: Ja mám MBA z Harvardu a mohol by som ti pomôcť! Mal by si viac času na chytanie rýb, zvyšok by si mohol predať a za ušetrené peniaze by si si kúpil lepšiu loď. Potom by si mohol chytiť viacej rýb, našetril na ešte väčšiu loď a nejakých pomocníkov, a možno by sa ti darilo tak veľmi, že by si si mohol dovoliť celú flotilu rybárskych lodí, navrhol Američan. Namiesto toho aby si ich predával na trhovisku cez iného, môžeš ich predávať priamo a zarobiť viacej. Mohol by si si aj otvoriť vlastnú továreň, kde by si ryby spracovával a konzervoval. Mal by si kontrolu nad výlovom, spracovaním aj distribúciou a predajom. Musel by si však odísť z tejto dedinky do väčšieho mesta, aby si odtiaľ mohol riadiť svoje obchody, pokračoval Američan.
- Mexičan sa ho ale opýtal: Ale pane, koľko by mi toto všetko trvalo?
- Američan mu po chvíľke rozmýšľania odpovedá: 15, možno 20 rokov.
- Ale čo potom, pane?
- Američan sa zasmial a povedal mu: To je na tom to najlepšie. Keď bude ten správny čas, celú firmu predáš a zarobíš ťažké milióny.
- Mexičan sa nechápavo znova opýtal: Milióny, pane? Ale čo potom, a čo s nimi?
- Američan s vrodenou samozrejmosťou odpovedá: Potom predsa pôjdeš do dôchodku! Odídeš na pokojný vidiek mimo mesto. Budeš spať, chytať ryby, poľovať, chovať psa a hrať sa s vnúčatami. Dáš si hocikedy siestu a zájdeš do dediny kde môžes s kamarátmi popíjať víno a hrať na gitare ...
streda 6. mája 2009
Dážď
Vonku prší,
ona to netuší,
nepokoj v duši,
ten ju neruší.
Nohy v kaluži,
náruč plnú ruží,
ak po tebe túži,
tak si to uži.
A dážď neprestáva,
to sa občas stáva,
bodla by tráva,
ale taká pravá.
Hľadím smutne do vody,
že má iste dôvody,
skladám slová do ódy,
nemyslím na nehody.
Z diaľky niekto kráča,
nesmelo - jak mača,
krásne vlasy zmáča,
dážď sa do nich vtláča.
Cítim zvláštne chvenie,
niečo ma k nej ženie,
nemá ani tušenie,
že zakrývam vzrušenie.
Asi je tiež vzrušená,
keď sa trochu červená,
snáď ma čaká odmena,
krásne, mokré ramená.
Čierne oči, biela duša,
tak to na mňa stále skúša,
kvapky dažďa mi z pier osúša,
moju sebakontrolu tým narúša.
Netušil som, jak je v daždi krásne,
moje aj jej srdce nad tým žasne,
kto toto zažil, vidím to jasne,
skôr či neskôr, bude skladať básne.
pondelok 30. marca 2009
Šrotovné 2: Vymeňme starého uja!
štvrtok 26. marca 2009
Dobre rozdelená krajina
streda 25. marca 2009
Ďalšie o kríze
"Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu"
Gerald Celente je predpovedač trendov, autor a šéf Trend Research Institute (Inštitút výskumu trendov), ktorý založil v roku 1980. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojím správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku zlatej horúčky 2002, úpadku trhu s nehnuteľnosťami v roku 2005, recesie
Freeman: Ako vidíte súčasnú situáciu v Amerike?
Celente: Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením stále väčších množstiev peňazí alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, lebo existujú iba dva kroky, ktoré môže šéf FED (Federálna banka) urobiť. Ani jedno z týchto opatrení nedokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva.
Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napr. keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet. To bolo niečo reálne. Existovala pravdepodobne špekulácia na trhoch, ale to nesúviselo s existenciou samotného produktu. Bola to produktívna kapacita. Také niečo sa nedá vyriešiť monetárnym alebo fiškálnym impulzom.
Napríklad, máme nového prezidenta, ktorý chce podľa vlastným slov vytvoriť 2.5 milióna pracovných miesť. Odkiaľ chce na to vziať peniaze? Môže ich iba vytlačiť.
Sme tu konfrontovaní s hyperinfláciou, ako vtedy vo Weimarskej republike, to sa môže stať aj doláru. Som inak politický ateista. Neverím v rozprávky, som dospelý človek. Ak si niekto myslí, že nás politici zachránia, klame sám seba, alebo je dieťa. A tento sebaklam je v Amerike veľmi výrazný. Ľudia sú plní nádeje, že nový prezident nejakým spôsobom prinesie zmenu.
Freeman: Ak sa pozrieme na tím, ktorý si Obama doteraz zostavil, tak nehrozí zmena.
Celente: Správne, ale nielen to. Ako môže nastať zmena, keď si vybral tých istých, ktorí krízu spôsobili? Ako napríklad Larry Summers, ktorý bude jeho hospodárskym poradcom, alebo ten Timothy Geithner, šéf FED v New Yorku. To sú všetko odchovanci Roberta Rubina. Summers bol v kabinete Clintona po Rubinovi Minister financií. To sú tí ľudia, ktorí zničili zákon Glass-Steagall.
Freeman: Veď Clintonove zrušenie zákonu Glass-Steagal v roku 1999 je hlavným dôvodom pre našu krízu, pretože vďaka nemu sa od seba oddelili komerčné a investičné banky a bola zavedená totálna liberalizácia, ktorá bankám znovu umožnila nekontrolované špekulácie.
Celente: Presne tak. Zjavne sa vyznáte. To sú ľudia, ktorí umožnili vytvorením toho správneho prostredia vznik všetkych tých derivátov, ako Credit Default Swaps SIV-čka, CDO-čka, tieto takzvané exotické finančné nástroje, ktoré nie sú nič iné ako stávky, je to ako hra v kasíne.
Freeman: Myslíte, že finančná kríza bola spôsobená úmyselne, alebo že je iba zlyhanie?
Celente: Je to zlyhanie. Stále sú reči o nejakých iluminátoch. Keď to spôsobili ilumináti, tak sú to aj ilumináti, ktorí to musia znovu napraviť. Neexistuje ani jediná vec, ktorú niekto z týchto ľudí (pozn.: politici) niekedy urobil správne. Ani jedna jediná v ich celej kariére. Nikdy nič úspešne neurobili. Dostali sa hore iba vďaka svojej nekompetencii a strkaní sa iným ľudom do zadku. Tak to beží vo verejnej správe.
Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asistent sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľudmi vo vysokých pozíciach.
Občania žijú v ilúzii, že títo ľudia sú múdrejší ako všetci ostatní. V skutočnosti je to tak, že keď človek pracuje pre štát, je zväčša sprostejší ako všetci ostatní. Druhá realita, ktorú som videl počas mojej práce v Albany je, že politici sa plazili po zemi, aby sa dostali na vyššie pozície. Podlizovali sa. Myslieť si preto, že títo politici by boli schopní riešiť problém, je sebaklam. Okrem toho sú všetky politické organizácie v skutočnosti zločinecké organizácie, a to nehovorím len tak ľahkovážne.
Freeman: A to nevedeli, že keď Greenspan tak zlacní peniaze, následne imploduje celý finančný systém?
Celente: Nechceli, aby ľudia stratili svoje peniaze kvôli veľkej internetovej bubline, a ľuďmi mám na mysli tých skutočne veľkých hráčov, aby tí nič nestratili, a preto si mysleli, že môžu jednoducho znížiť úroky, čo aj robili od marca 2000. Odvtedy sme v našom inštitúte varovali čo sa stane, je to napísané v našich dokumentoch, ale nikto nechcel veriť. Keď sme napísali, že nastane kolaps, dostali sme veľa odpovedí s výzvou, že či nemôžeme napísať niečo pozitívnejšie a či nemôžeme byť trochu milší.
To je to isté ako s vojnou. Pred začiatkom vojny v Iraku sme povedali, že Amerika prehrá. Pravdepodobne vojdeme rýchlo a odstránime Saddama, ale potom to bude celé pokračovať ako guerillská vojna, ktorá sa nedá vyhrať. Ale nikto o tom nechcel nič počuť, bolo by to nepatriotické. A ako to dopadlo? Po takmer ôsmych rokoch vojny sme ešte stále neurobili krok vpred.
Keď teda hovorím o zločineckých organizáciach, tak ich nechcem len ohovárať, je to fakt. Amerika vedie vojnu, ktorá je postavená na falošných dôvodoch. Či to vedeli, alebo nie, to je akademická otázka. Boli to falošné dôvody a zabíjajú nevinných ľudí, ženy a deti - a to vôbec nie je v súlade s mojimi morálnymi zásadami. Okrádajú ľudí až do nemoty, za svetlého dňa, so svojimi záchrannými balíčkami. Existuje taká určitá mentalita, ktorá hovorí "sú príliš veľkí, aby padli". To však znamená, že my všetci sme príliš malí na to, aby nás zachránili. Je to to typické anglické rozmýšľanie, ako na Titanicu. Bohatí smú nastúpiť do záchranných člnov a chudobného zamknú pod palubou a môže sa utopiť spolu loďou.
Freeman: Čo si myslíte, že sa teraz stane, keď nebol odsúhlasený záchranný balíček pre automobilový priemysel?
Celente: To nič neznamená. Návrh bol mŕtvy už od samého začiatku. Aj tak by tie peniaze boli vyhodené von oknom. Okrem toho, každý, kto si kúpi americké auto asi nie je normálny, však to je iba šrot. A šéfovia sú neschopní. Zástupca predsedu dozornej rady General Motors, Devine, povedal v roku 2005, že kto si myslí, že vysoká spotreba benzínu odradí ľudí od kúpy SUV-čiek, tak nevie, o čom hovorí. Absolútna lož. Títo ľudia produkujú a rozprávajú sračky, už desaťročia. Boli raz časy, keď sa v Amerike stavali výborné autá, ale tie sú už dávno za nami. Vždy im išlo len o zisk, koľko peňazí môžu zarobiť tým najlacnejším šrotom.
[doplňujem: GM už svoj balíček dostal, chcú viac]
Freeman: Finančná kríza prešla cez Atlantický oceán do Európy a ruinuje celý svet.
Celente: To je pravda. Počas môjho cestovania si žiaľ vždy všímam, že Európania a Ázijci preberajú každú sprostosť z Ameriky a všetko napodobňujú. CS (Crédit Suisse) a UBS podliehajú tej istej chamtivosti a peňažnej manipulácii ako banky u nás. Pred rokom sa kládla ešte otázka, či sa nakazí aj zahraničie. Teraz má celý svet zápal pľúc. Pozrite si napríklad, čo sa deje v Španielsku s tou istou bezuzdnou stavebnou činnosťou, ktorá vyprodukovala gigantické realitné smetisko.
Krajina zbankrotovala.
To isté platí pre krajiny bývalého východného bloku. Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovaním som ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako keby odjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, o čom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu.
Tieto krajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli na hubu.
Freeman: Ako vidíte rok 2009? Podľa všetkého sa hospodárstvo dostane do absolútnej stagnácie.
Celente: Akurát sme zverejnili našu prognózu pre rok 2009. Predpovedáme úplný kolaps hospodárstva. 7. Novembra 2007 sme predpovedali finančný krach a paniku na rok
... zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu, oveľa horšiu ako takzvanú "Veľkú hospodársku krízu" 30-tych rokov.
Freeman: Wow!
Celente: A poviem Vám aj prečo. Vtedy ľudia nevlastnili toľko vysoko zadĺžených nehnuteľností, ani sa nezadlžovali až po krk ako dnes, nemali kreditné karty a neboli so 14 biliónmi v mínuse. Vtedy existovala pozitívna obchodná bilancia, teraz je Amerika s viac ako 700 miliardami dolárov v mínuse. Štátny rozpočet bol vtedy vyvážený, teraz máme gigantický deficit a zadĺženosť štátu sa vyškriabala na 13 biliónov, pričom len v tomto roku narástla o 1 bilión.
Na začiatku druhej svetovej vojny boli Spojené štáty motorom priemyselnej výroby celého sveta, mali sme najvyššiu produktivitu. To je už dlho za nami. Sme národ, ktorý je v úpadku. Pred dverami máme najväčšiu krízu a tá bude ovplyvňovať celý svet.
Freeman: Čo si myslíte, nastane masová nezamestnanosť a nasledovne vzbury?
Celente: Áno, aj my vidíme trend k vzbure. Čo sa v súčasnosti deje v Grécku, sa môže stať všade. Nejde tam ani tak o zastrelenie 15-ročného chlapca, ľudia rebelujú proti tej absolútne nekompetentnej, skrz naskrz skorumpovanej politickej elite, ktorá je však na celom svete rovnaká. Ja som bol zamestnaný v štátnej správe, ja poznám skutočné proporcie korupcie. Vo Washingtone ide o to, vybavovať projekty za účelom obohacovania seba samého a svojich kamarátov, ja pomôžem tebe, ty pomôžes mne, peniaze pre kamarátov, systém je odhora nadol skorumpovaný.
Freeman: Zažijeme teraz jeden, alebo dva roky krízu a potom sa z toho dostaneme?
Celente: A ako sa z toho máme dostať? Kto nám z toho pomôže?
Freeman: Takže sa bude jednať o dlhodobú krízu?
Celente: Áno!
Freeman: To neznie veľmi dobre. Ako sa to dotkne Európy?
Celente: Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí.
Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.
Freeman: Nevidíte teda spôsob, ako by sa z toho dalo dostať?
Celente: Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.
Freeman: História ukazuje, že ak sú vládcovia konfrontovaní veľkými problémami, nesnažia sa ich vyriešiť, ale namiesto toho sú presvedčení, že vojna vyrieši všetky problémy. Existuje možnosť ďalšej veľkej vojny?
Celente: Vtedy po Veľkej hospodárskej kríze sa pozeralo na II. svetovú vojnu ako na východisko. Teraz žijeme v inej dobe. Ďalšia vojna by bola vedená zbraňami hromadného ničenia. Dnešné vojny sa môžu viesť už len proti nevyvinutým krajinám. Už nejde o vystrelenie interkontinentálnych rakiet, ide o vysoko technologickú guerillovú vojnu, ako ju vidíme v Iraku a v Afganistane. Ale politici sú schopní všetkého.
Freeman: Myslíte tým útoky vedené pod falošnou vlajkou? (False flag operations)
Celente: Áno, veď stále nás klamú o všetkom, ako napr. Saddám mal atómové zbrane a bol prepojený na Al-Kaidu. Kto im môže ešte veriť jediné slovo?
Freeman: Napísali ste, že Amerika kráča po ceste Veľkej Británie. Myslíte tým, že si Amerika už po finančnej stránke nemôže dovoliť svoje impérium a rozmiestnenie vojakov v 130 krajinách?
Celente: Áno, americké impérium sa nachádza v úpadku, pôjde tou istou cestou ako anglické. Jednoducho na to už nemáme peniaze.
Freeman: Jediný politik, ktorý to v Amerike hovorí, ktorý žiada rozumnú hospodársku politiku a obnovenie ústavných práv, je Ron Paul. Čo si o ňom myslíte?
Celente: Volil by som ho za prezidenta. Musel som ale hlasovať za Nadera, lebo nebol na hlasovacom lístku. Nebudem podporovať zločinecké organizácie, ktoré si rozdeľujú moc vo Washingtone. O tomto rozprávam veľmi jasne. Každý, kto volil tých zločincov, podporuje pokračovanie vrážd a krádeží. To sa pekným spôsobom nedá ani povedať. Každý deň zabíjajú nevinných ľudí.
Freeman: Akú zásluhu majú na celej situácii média? Veď sa správajú už len ako orgány propagandy.
Celente: Aj oni na tom majú veľkú zásluhu. Veď ležia v posteli s mocnými. Stačí sa pozrieť, aké úzke sú kontakty medzi zástupcami médií, minsterstvami a Bielym domom. Každý deň si podávajú kľučku. Napríklad, môžeme sa poďakovať novinám New York Times, že nám predali vojnu v Iraku. Alebo, tie isté noviny povedali v roku 2007, že problém s hospodárstvom je len čkanie, ktoré prejde, hoci my sme ten kolaps už videli. Média sú veľmi naklonené na stranu koncernov a vlády, a vôbec neplnia svoju úlohu.
Freeman: Čo môžete poradiť mojim čitateľom, ako sa majú pripraviť na prichádzajúcu krízu?
Celente: My v inštitúte hovoríme už dlho, že netreba míňať ani o jeden cent viac, ako v skutočnosti máme. Budeme musieť zažiť novú skromnosť, počas ktorej sa budú kupovať len veci, ktoré skutočne potrebujeme a ktoré aj vydržia dlhšie. Tento celý cyklus konzumu sa skončil, a spolu s ním aj predstava, že si môžeme kúpiť štastie alebo dosiahnuť ho materializmom. Neporozumejte mi zle, aj ja mám rád pekné veci, ale teraz ide o kvalitu, alebo inak povedané, menej je viac.
Potom, ohľadom vzdelania detí. Tu v Amerike chcú všetci posielať svoje deti na vysoké školy a univerzity. To je nesmierne nákladné. A za čo? Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viac ako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadne hodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výučba, ako inžinier, technik alebo všetky remeselnícke povolania.
Všetko to začína na lokálnej úrovni. Treba sa starať o svoju obec a byť aktívny. Ako môžeme pomôcť svojim blízkym. Buďte rád, vo Švajčiarsku máte priamu demokraciu a môžete spolurozhodovať. (Pozn.: Freeman žije vo Švajčiarsku) Tu v Amerike už nemáme absolútne čo povedať, robia si čo chcú. Ľudia boli napríklad proti tým záchranným balíkom, a čo urobili politici? Prijali ich aj tak.
Freeman: Ja svojim čitateľom vždy hovorím, aby vo svojich obciach bojovali za zachovanie verejnej infraštruktúry. Zabráňte privatizácii a predaju všetkých hodnôt.
Celente: Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné, ako hromadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčína svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne.
Freeman: Myslíte si, že by sa v dôsledku finančných problémov stredomorských krajín a nových členov na východe mohla rozpadnúť Európska únia a Euro?
Celente: Áno, myslíme si, že to je možné. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je nacionálny populista v jednom členskom štáte, ktorý si myslí, že len pomocou výstupu z EÚ dokáže zvládnuť krízu, potom sa EÚ rozpadne. Veď Berlusconi niečo také už naznačoval, odstúpením od Schengenskej zmluvy, kvôli množstvu prisťahovalcov.
Masová migrácia je veľmi veľký problém. Západné krajiny sú zaplavované ľuďmi, ktorí túžia po lepšom živote, alebo ktorí chcú utiecť z núdze. Tu nám nepomôže žiaden altruizmus, kto to má všetko zaplatiť? Odkiaľ majú cudzinci dostať bydlisko, potraviny a prácu, keď sa ledva dokážeme postarať o svojich vlastných obyvateľov?
Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?
Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba.
Predvídame rozdelenie Spojených štátov.
Freeman: Myslíte si, že funkcia centrálnych bánk je zastaraná? Koniec koncov oni spôsobili krízu a totálne zlyhali.
Celente: Áno, zlyhali, ale v súčasnosti prebieha mocenský boj. Veľkí chcú zničiť malých, ako sa to stalo v histórii už veľakrát. Jeden z trendov, na ktorý sa zameriavame, označujeme „odťať im hlavu“. To sa určite stane.
Freeman: Teda myslíte, že nastane skutočné povstanie?
Celente: Samozrejme. Pozrite si tú čvargu z Wall Street, alebo z univerzít Harvard a Yale. Oni si vo svojom živote ešte nikdy poriadne nezašpinili ruky. Nemajú ani potuchy o tom, čo znamená, byť úplne chudobný a žiť na ulici. Ak zoberiete ľudom všetko, a už nemajú čo stratiť, tak sú schopní čohokoľvek.
Freeman: To, čo predpovedáte, neznie veľmi optimisticky.
Celente: To nemá s optimizmom alebo pesimizmom nič spoločné, je to realita. Je to ako keď idete k doktorovi a diagnostikuje vám rakovinu v konečnom štádiu. Má vás radšej oklamať, alebo povedať vám, ako sa veci majú v skutočnosti? Falošný optimizmus nezmení nič na fakte, že onedlho zomriete.
Freeman: Myslíte si, že by bol dobrý nápad pre jednotlivcov alebo aj celé spoločenstvá a obce, aby sa stali samozásobiteľmi a odpojili sa od siete?
Celente: Absolútne. Určite. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému. Produkovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým, s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom „Trends 2000“, ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.