Kde bolo, tam bolo, na jednom definičnom obore bol definovaný mocný
Logaritmus, ktorý mal za dcéru krásnu funkciu. Sínus X, ako sa jeho
dcéra volala, bola skutočne nádherná. Jej ladná krivka bola zvýraznená
absolútnou hodnotou, ktorú si rada obliekala. Pôvab jej dodávala i
veľká frekvencia a krásna amplitúda na sympaticky súmernom obore
hodnôt. Pri úsmeve roztomilo špúlila periódu a nevadil ani jej mierny
kosínusovitý predkus. Funkcie na celom definičnom obore žili spokojne
a mocný Logaritmus všetky uznávali za svojho pána a vládcu.
Ale jedného dňa sa blízko logaritmického pravítka, kde kráľ sídlil, usadila
zlá derivácia. Terorizovala pravé i ľavé okolie a derivovala všetko,
čo jej prišlo do cesty, až všade okolo liezli len samé nuly. Raz
odkázala kráľovi: "Za týždeň zderivujem tvoju dcéru." A bolo mnoho
smútku v prstencovom okolí, až kráľ rozhodol: "Sínusoidu a pol
definičného oboru dostane ten, kto nás zbaví tej hroznej derivácie."
Spočiatku sa hlásilo mnoho funkcií, ktoré sa chceli s nepriateľom
stretnúť. Ale dni ubiehali a po derivácii vždy ostávali len nuly.
Statočné zložené funkcie metali po derivácii svoje parametre,
kvadratické funkcie chceli v boji využiť parabolický tvar svojich
grafov, ale všetci podľahli. S úspechom sa nestretol ani exponenciálny
rytier, ktorý sa síce domnieval, že je pre deriváciu neporaziteľný,
ale tá ho chladnokrvne zderivovala so základom y.
O ponuke kráľa sa dozvedel i šľachtic Arkus von Sínus. Bol múdrejší
než všetci ostatní a preto sa nevydal priamo do boja, ale najskôr
vyhľadal starý múdry
Integrál, ktorý mal v boji s deriváciami veľké skúsenosti. "Dobre si
spravil, že si za mnou prišiel." povedal mu Integrál. "Dám ti tri
dary, ktoré ti v boji pomôžu. Prvý je exponenciálny štít. Je tvorený
zloženými exponenciálnymi funkciami s rôznymi premennými a preto je
veľmi ťažké ho zderivovať. Môj druhý dar je tento integračný meč. Je
to jediná zbraň, ktorá je schopná deriváciu poraziť. Tretím darom je
tento cyklometrický amulet. Bude ti stále pripomínať, aby si nezabudol
pripočítať integračnú konštantu. Teraz choď a determinant ťa
sprevádzaj."
A prišiel deň, keď mala byť zderivovaná krásna princezná
Sínus X. Doprevádzaná ľahkými lineárnymi funkciami kráčala princezná k
brlohu strašnej derivácie. Vtom sa prirútil Arkus von Sínus na ohnivej
limite a zvolal: "Nič sa neboj krásna funkcia! Som tu, aby
som ťa zachránil!" a poštuchal svoju limitu do cvalu. Vtom už vyliezla
derivácia zo svojho brlohu. Zbadala bojovníka a vrhla sa na neho.
Arkus však nečaká a útočí svojím integračným mečom, exponenciálnym
štítom kryje každý pokus derivácie. Všade okolo odletujú samé
zakrvavené parciálne zlomky a po zemi sa bezvládne povaľujú vnútorné
funkcie. Konečne sa i derivácia zhrnula na zem. "A je to!" Zaradoval
sa Arkus von Sínus. Vtom sa mu ale v exponenciálnom štíte zjavil starý
múdry Integrál s hrdzavou bradou: "Moment princ... Druhá derivácia ti
nič nehovorí ?"
A skutočne. Z brlohu už lezie druhá derivácia a siaha
na rytiera. A zase boj, zase zlomky a elementárne funkcie všade okolo.
Ale nakoniec bol princ i s druhou deriváciou hotový. Potom nazrel do
skrípt. "Nie, o tretej derivácii v tomto prípade netreba uvažovať."
oddýchol si. A už sa k nemu ženú šťastné funkcie a oslavujú víťazstvo
nad deriváciou. I starý mocný Logaritmus prišiel a ďakoval. Potom sa
spýtal Arkusa, ako sa s ním vyrovná. "Som chrabrý funkčný predpis a
šľachtic Arkus von Sínus. Dajte mi svoju krásnu dcéru Sínus X a budem
spokojný." Dostal teda princeznú a mali spolu dcérku krásnu Konštantu.
A ak nezomreli, konvergujú dodnes.
piatok 19. augusta 2011
utorok 16. augusta 2011
Terry Pratchett: Sestry strigy (Úžasná plochozem)
Mesiac sa znovu ocitol v splne.
Babka Paprčivá podojila a nachovala kozy, zahasila oheň, na zrkadlo zavesila plátno a spoza dvier vytiahla metlu. Vyšla von, zamkla za sebou zadné dvere a kľúč zavesila na klinec v drevenom záchodíku.
To na zabezpečenie príbytku stačilo. V celej histórii hôr Baranej Hlavy sa len raz stalo, že sa do čarodejnicinej chalupy vlámal zlodej. Dotyčná čarodejnica ho odmenila najpríšernejším trestom na svete. *
Babka vysadla na metlu a zamrmlala zopár slov, ale bez veľkých očakávaní. Po niekoľkých ďalších pokusoch zosadla, pohrala sa s viazaním a skúsila to znovu. Na jednom konci metla krátkodobo zaiskrila, ale rýchlo pohasla.
"Dokelu," zašomrala si popod nos Babka.
Opatrne sa poobzerala, či ju niekto nepozoruje. Videl ju však len jeden nazvec na love, ktorý pri dupote utekajúcich nôh vystrčil hlavu z krovia a uvidel, ako sa Babka rúti dou chodníkom a metlu drží vo vystretých rukách vedľa seba. Napokon sa mágia chytila a Babke sa podarilo nemotorne nasadnúť. Jej dopravný prostriedok sa zdvihol k nočnej oblohe asi tak elegantne ako kačica bez jedného krídla.
* Neurobila vôbec nič, len keď ho občas v dedine stretla, venovala mu mierny zmätený úsmev. Po troch týždňoch to napätie nezvládol a vzal si život, vlastne si ho odniesol až na druhú stranu kontinentu, kde sa načisto polepšil a už nikdy sa nevrátil domov.
Sponad stromov sa ozvala tlmená kliatba na adresu všetkých trpasličích metlomechanikov.
Väčšina čarodejníc dáva prednosť životu v izolovaných chalupách s tradičnými krivými komínmi a slamenou strechou, ktorú prerastá burina. Babka Paprčivá s tým súhlasila - načo byť čarodejnicou, ak o vás ľudia všetko vedia?
Zato tetke Oggovej figu záležalo na tom čo ľudia vedia, a ešte menej na tom, čo si myslia, takže bývala v novučičkom domčeku zapratanom rôznymi drobnosťami priamo uprostred mesta Lankreán, v srdci vlastného súkromného impéria. Do domčeka jej pravidelne dochádzali variť a upratovať rozličné dcéry a nevesty, ktoré sa v tejto službe striedali podľa rozpisu. Každý plochý priestor bol prepchatý čačkami, čo jej nosili z ciest členovia rodiny. Synovia a vnuci jej udržiavali obrovskú zásobu dreva, opravovali šindle na streche a vymetali komín. Aj barovú skrinku mala vždy plnú a meštek pri hojdacom kresle do prasknutia napchatý tabakom. Nad kozubom visela drevená tabuľka s obrovským ozdobne vypaľovaným nápisom Mamička. Žiadnemu tyranovi v dejinách sa nepodarilo tak absolútne ovládnuť svojich podriadených.
Tetka Oggová chovala mačku, konkrétne obrovského jednookého sivého kocúriska menom Žrút, ktorý trávil čas spánkom, jedením a obhospodarovaním obrovského incest vyznávajúceho mačacieho kmeňa. Svoje jediné oko otvoril ako žlté okno do hlbín pekla, len čo začul, ako na trávniku za domom pristála Babka na metle. S inštinktom vlastným svojmu druhu rozoznal v Babke zatvrdilú odporkyňu mačiek a vláčne sa stiahol pod stoličku.
Magráta už sedela, vystretá ako pravítko, pri ohni.
K nemnohým nemenným pravidlám mágie patrí to, že tí, ktorí ju praktizujú, nemôžu zmeniť svoj vzhľad na ľubovoľne dlhú dobu. Ich telá si totiž vypracujú odolnosť voči mágii a zakaždým sa postupne vrátia do pôvodnej podoby. Ale Magráta sa rozhodne usilovala. Každé ráno mala vlasy dlhé, husté a plavé, ibaže k večeru vždy nadobudli svoju zvyčajnú formu rozkuštreného vtáčieho hniezda. Na vylepšenie sa teraz do nich pokúsila vpliesť fialky a prvosienky. Výsledok však vôbec nesplnil jej očakávania. Robil dojem, akoby jej na hlave pristála truhlica s kvetinami.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)