Životné pravdy

Nikdy proti prúdu! - André Ampére
Už som v obraze. - Mona Lisa
Nemá to iskru. - Diesel
Prijali nás chladne. – Roald Amundsen
Nestavajte sa mi na odpor. - Georg Ohm
Som z toho na vetvy. - Tarzan
To je tvrdý oriešok. - Popoluška
Nemáte oheň? - Prometheus
Nešťastie nechodí nikdy samo. – Karl Marx a Friedrich Engels
Nenechať sa vytočiť. – Alexander G. Bell
Všetko brať s rezervou. – Matador
Nemá to cenu. – Alfred Nobel
Som to ale číslo. - Ludolf
To nie je Ono. - John Lennon
Zase na ťahu. – Garry Kasparov & Anatoly Karpov
Hovorím holú pravdu. - inšpektor Kojak
Mám to v krvi. - Freddie Mercury
Všetko má svoje pozitívne stránky. - Magic Johnson
Kocky sú hodené. - Ernő Rubik
Ľudia, bdejte! - Šípková Ruženka
A teraz z iného súdka - Dionýzos
Visí to vo vzduchu. - Zeppelin
Nemám páru. - James Watt
Na to sa musí od lesa. - Robin Hood
Hlavne nešliapnuť vedľa. - Neil Amstrong
Nenechať sa dobehnúť. – Emil Zátopek
Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne. - Vincent van Gogh
Nielen chlebom je človek živý. - Jan Becher
Jedno oko nezostalo suché. - Kyklop
Hrajte z voleja. - Shell
Je to žiarivý príklad. - Černobyľ
Nebudem sa s tým párať. - Jack Rozparovač

Kde sa dvaja bijú, tretí viťazí. Procter&Gamble

O rybárovi z Mexika

V malom prístave pri jednej zapadnutej mexickej dedinke kotvila loď s biedne vyzerajúcim rybárom. Náhodou okolo prechádzal bohatý Američan na dovolenke a pristavil sa pri rybárovi. Všimol si, že má na loďke 4 pekné tuniaky. Američan sa s Mexičanom dal do reči.

- Ako dlho ti trvalo, kým si ich ulovil?, zvedavo sa opýtal Američan. 
- Iba chvíľku, hrdo odpovedá Mexičan. 
- Prečo teda nechytáš dlhšie, aby si mal viacej rýb? 
- Ale ja už mám predsa dosť rýb na to, aby som uživil svoju rodinu a dal jej všetky nevyhnutné veci, odpovedá Mexičan. 
- Čo teda robíš so svojím voľným časom? 
- Pekne si pospím, chytám zo zábavy ryby alebo poľujem, hrám sa so svojimi deťmi a psom, dám si siestu so svojou manželkou Máriou a potom si večer zájdem do dediny, kde si vypijem trochu vína a zahrám si na gitare s kamarátmi. Žijem šťastne a naplno, pane, pokojne odpovedá Mexičan.

- Američan horlivo odpovedá: Ja mám MBA z Harvardu a mohol by som ti pomôcť! Mal by si viac času na chytanie rýb, zvyšok by si mohol predať a za ušetrené peniaze by si si kúpil lepšiu loď. Potom by si mohol chytiť viacej rýb, našetril na ešte väčšiu loď a nejakých pomocníkov, a možno by sa ti darilo tak veľmi, že by si si mohol dovoliť celú flotilu rybárskych lodí, navrhol Američan. Namiesto toho aby si ich predával na trhovisku cez iného, môžeš ich predávať priamo a zarobiť viacej. Mohol by si si aj otvoriť vlastnú továreň, kde by si ryby spracovával a konzervoval. Mal by si kontrolu nad výlovom, spracovaním aj distribúciou a predajom. Musel by si však odísť z tejto dedinky do väčšieho mesta, aby si odtiaľ mohol riadiť svoje obchody, pokračoval Američan. 

- Mexičan sa ho ale opýtal: Ale pane, koľko by mi toto všetko trvalo? 
- Američan mu po chvíľke rozmýšľania odpovedá: 15, možno 20 rokov. 
- Ale čo potom, pane? 
- Američan sa zasmial a povedal mu: To je na tom to najlepšie. Keď bude ten správny čas, celú firmu predáš a zarobíš ťažké milióny. 
- Mexičan sa nechápavo znova opýtal: Milióny, pane? Ale čo potom, a čo s nimi?

- Američan s vrodenou samozrejmosťou odpovedá: Potom predsa pôjdeš do dôchodku! Odídeš na pokojný vidiek mimo mesto. Budeš spať, chytať ryby, poľovať, chovať psa a hrať sa s vnúčatami. Dáš si hocikedy siestu a zájdeš do dediny kde môžes s kamarátmi popíjať víno a hrať na gitare ...

Dážď

Vonku prší,

ona to netuší,

nepokoj v duši,

ten ju neruší.

Nohy v kaluži,

náruč plnú ruží,

ak po tebe túži,

tak si to uži.

A dážď neprestáva,

to sa občas stáva,

bodla by tráva,

ale taká pravá.

Hľadím smutne do vody,

že má iste dôvody,

skladám slová do ódy,

nemyslím na nehody.

Z diaľky niekto kráča,

nesmelo - jak mača,

krásne vlasy zmáča,

dážď sa do nich vtláča.

Cítim zvláštne chvenie,

niečo ma k nej ženie,

nemá ani tušenie,

že zakrývam vzrušenie.

Asi je tiež vzrušená,

keď sa trochu červená,

snáď ma čaká odmena,

krásne, mokré ramená.

Čierne oči, biela duša,

tak to na mňa stále skúša,

kvapky dažďa mi z pier osúša,

moju sebakontrolu tým narúša.

Netušil som, jak je v daždi krásne,

moje aj jej srdce nad tým žasne,

kto toto zažil, vidím to jasne,

skôr či neskôr, bude skladať básne.

(neznámy autor)