O pohároch

[Mikuláša to nasledujúci deň neodolateľne priťahovalo k búdam a kôlňam za Kýblikom. Keď už v tom nebolo nič iné, tak aspoň to, že nemal čo robiť a neznášal, keď nemohol byť nejakým spôsobom užitočný. ]

Ako už bolo veľakrát povedané, na svete existujú dva druhy ľudí. Sú tu tí, ktorí, keď pred nich postavíte pohár naplnený presne do polovice vodou, povedia: Ten pohár je z polovice plný. A potom sú tu tí, čo povedia: Ten pohár je z polovice prádzny.
Lenže svet patrí tým, čo sa na taký pohár pozrú a povedia: Čo je s tým pohárom? Haló, poďte sem! Prepáčte, ale toto má byť môj pohár? To teda nie! Môj pohár bol plný! A okrem toho bol oveľa väčší!

A na druhom konci baru je svet plný tých ľudí, ktorí svoj pohár rozbili, ktorým ho niekto prevrátil (obvykle to býva ten, čo sa dožadoval väčšieho pohára) alebo tých, ktorí dokonca žiaden pohár vôbec nemajú, pretože sa mačkali niekde vzadu a barman si ich nevšimol.

[Mikuláš patril k tým bez pohára. A to bolo dosť zvláštne, lebo sa narodil v rodine, ktorá nielen že mala dosť veľký pohár, ale ešte si mohla dovoliť ľudí, ktorí postávali všade naokolo s fľašami a dávali pozor, aby nikdy neostal prázdny.

Bola to dobrovoľná bezpohárovosť a začalo to už v rokoch, keď bol Mikuláš ešte dosť mladý ...]

Terry Pratchett: Pravda

(krátky odkaz http://tinyurl.com/yjvblxh)

Garbage - Cup of Cofee (Šálok kávy)

you tell me you don't love me
over a cup of coffee
and i just have to look away
a million miles between us
planets crashing to dust
i just let it fade away

i'm walking empty streets
hoping we might meet
i see your car parked on the road
the light on at your window
i know for sure that you're home
but i just have to pass on by

so no, of course, we can't be friends
not while i'm still this obsessed
i guess i always knew the score
this is how our story ends

i smoke your brand of cigarettes
and pray that you might give me a call
i lie around in bed all day just staring at the walls
hanging round bars at night wishing i had never been born
and give myself to anyone who wants to take me home

so no, of course, we can't be friends
not while i still feel like this
i guess i always knew the score
this is where our story ends

you left behind some clothes
my belly summersaults
when i pick them off the floor
my friends all say they're worried
i'm looking far too skinny
i've stopped returning all their calls

and no, of course, we can't be friends
not while i'm still so obsessed
i want to ask where i went wrong
but don't say anything at all

it took a cup of coffee
to prove that you don't love me

Amity (Priateľstvo)

"The torture won't part you
Motherly breast won't warm you
You fail and foam from your mouth
Why is it so loud, this sound?

All the sense you are capable of
Does not seem to save you
You heed the glance of a smile
Was it impossible to float for a while?

Restless is carrying fever
Burning you to pieces
In search and in need of a friend
Will I bow down to this in the end?

I lay in the hands of my maker
And I want to spend the rest of it awake
Why do I get the feeling they'll break it
It's a fight... It's a fight...

The torture won't part you
Mother's lap can't seem to warm you
You strain, you climb up and frown
Why is it so loud, this down?

All the sense you're capable of
Does not seem to save you
You heed the glance of a smile
Was it impossible to float for a while?

I lay in the hands of my maker
And I want to spend the rest of it awake
Why do I get the feeling they'll break it
It's a fight... It's a fight... "

The Mayonnaise Jar and 2 Beers

When things in your life seem almost too much to handle, when 24 hours in a day are not enough, remember the mayonnaise jar and the 2 Beers.

A professor stood before his philosophy class and had some items in front of him. When the class began, he wordlessly picked up a very large and empty mayonnaise jar and proceeded to fill it with golf balls. He then asked the students if the jar was full. They agreed that it was. The professor then picked up a box of pebbles and poured them into the jar. He shook the jar lightly. The pebbles rolled into the open areas between the golf balls. He then asked the students again if the jar was full. They agreed it was.

The professor next picked up a box of sand and poured it into the jar. Of course, the sand filled up everything else. He asked once more if the jar was full. The students responded with a unanimous 'yes.' The professor then produced two Beers from under the table and poured the entire contents into the jar effectively filling the empty space between the sand. The students laughed.

'Now,' said the professor as the laughter subsided, 'I want you to recognize that this jar represents your life. The golf balls are the important things: your family, your children, your health, your friends and your favorite passions. And if everything else was lost and only they remained, your life would still be full.

The pebbles are the other things that matter like your job, your house and your car.

The sand is everything else - the small stuff. 'If you put the sand into the jar first,' he continued, 'there is no room for the pebbles or the golf balls. The same goes for life. If you spend all your time and energy on the small stuff you will never have room for the things that are important to you. 'Pay attention to the things that are critical to your happiness. Spend time with your children. Spend time with your parents. Visit with grandparents. Take time to get medical checkups. Take your spouse out to dinner. There will always be time to clean the house and fix the disposal. Take care of the golf balls first - the things that really matter. Set your priorities.

The rest is just sand.'

One of the students raised her hand and inquired what the Beer represented. The professor smiled and said: 'I'm glad you asked.' The Beer just shows you that no matter how full your life may seem, there's always room for a couple of Beers with a friend.'

Malý veľký sprievodca Facebookom

Ako sa vysporiadať s emailmi z Facebooku tak, aby sa vlk nažral a koza zostala celá? Ako sa zbaviť nezmyselných kvízov na domovskej stránke? Ako sa nenechať otravovať v nevhodnom čase? A ako ostať v kontakte aj na cestách?

(Annie Lennox, Jamiroquai)

Facebook a jeho emaily

Fbk má jednu super užitočnú funkciu - odosiela informačný email vždy, keď niekto urobí niečo, čo sa ma týka. Vďaka nej mi nikdy nič neujde. Komentáre k fotkám na ktorých som ja (aj samotný fakt, že som na nejakej fotke označený), komentáre k poznámkam, komentáre k odkazom a hlavne komentáre k statusom, komentáre pod mojimi packami, komentáre pod mojimi komentármi, to všetko sa vedľa najrôznejších pozvánok, žiadostí a upozornení dá prečítať aj emailom. Avšak pri určitej úrovni aktivity priateľov už začína byť počet emailov neúnosný, čo mnohých ľudí vedie k tomu, že ich odhlásia všetky. Ale to vôbec nie je treba. Ako na to?

V prvom rade potrebujeme vlastniť Gmail konto. Kto nemá, môže sa zadarmo prihlásiť. (Potom ale bude treba zmeniť adresu na ktorú je konto registrované). Na tomto mieste treba upozorniť, že v žiadnom prípade nie je potrebné zakladať si nové konto, pretože všetko vieme zorganizovať v jedinom už existujúcom inboxe (ak sa niekto obáva spamovania súkromnej pošty). Ďalej je treba si vybrať, čo všetko si chcem nechať zasielať emailom. A až toto všetko mám hotové, treba sa prihlásiť do Gmail konta kam chodia moje emaily z Fbk.

Gmail vie organizovať poštu pomocou menoviek - treba si ich predstaviť ako farebné samolepiace papieriky. Na každom papieri ich môžem mať hneď niekoľko (kdežto jeden list nikdy do viacerých zložiek nerozdelím - to je jedna z výhod Gmailu) a potom si viem vyberať rôzne listy podľa farieb papierika. Funkcia filtrovania pošty vie automaticky zadeľovať tieto menovky podľa mnou zadaných kritérií. A obsahuje aj výbornú odbočku, kľúč k celému zázraku - preskakovanie doručenej pošty.

V hornej časti inboxu sa nachádza vyhľadávacie pole, a vedľa neho nenápadný odkaz vytvoriť filter. Stačí kliknúť a vyplniť podľa nasledovného postupu:

(a klikať pre zväčšenie obrázkov)

Do poľa Od napíšeme (bez úvodzoviek) "facebook.com OR facebookmail.com" a klikneme na ďalší krok.

V dolnej časti okna sa objavia maily od Facebooku - nás bude zaujímať horná časť, pretože zaškrtneme políčka preskočiť doručenú poštu a použiť označenie. Nezabudneme zaškrtnúť aj použiť filter na X konverzácií nižšie. V roletkovom menu vedľa výberu menovky si nájdeme nová menovka a dopíšeme napriíklad Facebook.

Klikneme na vytvoriť filter a... je hotovo! Čo sme vlastne urobili?

Je treba vedieť, že Gmail pozná funkciu archivovať poštu - znamená to, že dotyčný email sa odstráni z inboxu (hlavná strana pošty), ale ostane v záložke Všetky správy a stále je dostupný pre vyhľadávanie. Jednoducho ste ho zo stola odložili do skrine. A keďže emailov z Fbk je vlastne vždy veľmi veľa, je celkom praktické mať ich trocha oddelené, a predsa vždy cez menovku prístupné. Menovky nájdeme v ľavom paneli poštovej schránky.

Podobný postup sa dá použiť aj na opakované emaily z iných zdrojov, ako sú napríklad emailové roboty z obľúbeného obchodu, školská adresa (či celá doména) alebo pošta z práce. V tom prípade je vhodné použiť skratku: otvoríme email, rozklikneme tlačidlo odpovedať, a vyberieme filtrovať správy takto. Pritom treba dávať pozor na kritériá, podľa ktorých chceme poštu filtrovať - nevhodne nastavenému filtru pošta môže uniknúť. Potom stačí pokračovať od druhého obrázku. A kto má zapnuté rožšírenie Labs, môže každej menovke prideliť osobitnú farbičku (viac info tu, sem a aj tu).

My sme sa najedli, a email ostal celý.

Tragédia kvízov

Kedy sa vydáš? Kedy stretneš pravú lásku? Aké monštrum si? Čo sa ti stane v lete? Aký si dobrý strojár? Do akej krajiny si sa mal/a narodiť? Si emo?

Pripomína mi to všetko to šťastie, lásku a peniaze, čo chodí občas emailom. Keby som to všetko mal mať (či skôr nemal, keďže také blbosti nepreposielam), asi sa načisto zbláznim od všetkého toho (ne)šťastia. Nechajme hoaxy a reťazové nezmysly stranou, kvízy vo Facebooku sú často obťažujúce. Nie že by ma nezaujímalo, akú má kto auru alebo obľúbenú farbu, ale ak dve tretiny domovskej strany Facebooku zaberajú výsledky hlúpych kvízov a človek sa musí obtiažne preklikávať aby sa dozvedel od priateľov niečo ozajstné....ach. Riešenie ukazuje nasledovný obrázok:

Takto zablokujeme dotyčný kvíz. Žiaľ, nie je možné jednoducho ich zablokovať všetky a celkom úplne. Preto nevýhodou ňmetódy je to, že ak niekto vymyslí alebo objaví nejaký ďalší hlúpy kvíz a capne si ho na nástenku, objaví sa na vašej domovskej stránke. Našťastie tam zotrvá len dovtedy, kým ho neskryjeme. Po schovaní už ten-ktorý kvíz ostane trvale zablokovaný, a ak náhodou treba, dá sa nájsť úplne dole v položke zobraziť skryté príspevky. Podobne sa dajú schovávať aj príspevky zo skupín a fanúšikovských stránok.

Existuje aj iný postup: vstavaný filter čo robia ostatní v ľavom paneli. Vyzerá takto (obrázok naľavo) a dosiahneme s ním to, že vidíme len a len statusové zmeny kontaktov. Schováva to všetky externé aplikácie, fotky a odkazy, čo tiež nemusí byť vždy dobre. Žiaľ, inak to asi nejde... (pre zobrazenie predtým skrytých objektov: úplne dole je odkaz ukáž X hidden posts)

Som offline, no a čo?

Jeden kamarát mi raz udivene povedal: "Minule som videl, že vyvíjaš aktivitu a pritom si nebol online." Ako je možné vyvíjať aktivitu a pritom ostať inkognito? Pre niekoho možno prekvapenie, pre väčšinu asi nie: Facebook chat obsahuje funkciu odhlásiť sa. Stačí rozkliknúť zoznam priateľov a možnosti chatu, a ejhľa:

Kým do zoznamu nekliknem znova, ostanem offline. Vďaka tomu je možné vyhnúť sa nepríjemnostiam a otravným otázkam v nevhodnom čase.

Na cestách necestách

Budeme potrebovať jeden mobilný telefón s aktívnym prístupom na internet, do ktoré ho naťukáme adresu m.facebook.com. Pomocou mobilného rozhrania sa dostaneme k posledným statusom, na profil, na nástenku, uvidíme fotky a odkazy, môžeme rozdávať packy a veselo komentovať - kľudne aj z električky, autobusu či vlaku. Nie je to tak celkom ono, ale pokiaľ treba ostať v kontakte alebo svetu ohlásiť nejakú hrozne dôležitú záležitosť, postačí aj toto. Ak si v prehliadači vypnete obrázky, jeden status update vás vyjde približne na 35 kilobajtov - cena závisí od operátora a dátového tarifu (skúšané na Nokii 6300). Odporúčam dopredu si zistiť, ako je to s cenou za dáta, aby na faktúre nesvietilo prekvapenie typu prenesené dáta: 12,34 eur.

PS: Ak treba niečo opraviť alebo ešte chýba nejaká rada do života s Facebookom, uvítam každý komentár. A kto chce byť informovaný vždy, keď sa tu objaví nový príspevok, stačí si nahlásiť odoberanie článkov emailom.

(krátky odkaz http://tinyurl.com/l3txhd)

Voda, "vodka", vodička

(prišlo emailom, článok z časopisu Žurnál)

Spotreba balenej vody na Slovensku stále stúpa, hoci až 86 percent ľudí má doma kvalitnú pitnú vodu z vodovodu. Tá je nielen 100-násobne lacnejšia, ale ako ukázal malý test, ktorý sme urobili v redakcii, chuťové rozdiely medzi balenými vodami a tou z kohútika sú takmer zanedbateľné. Prečo sme teda ochotní kupovať vodu v plaste, ktorá sa najprv varí na slnku, potom putuje kilometre na korbe kamiónov, stojí mesiace v sklade a nakoniec tých deväť litrov musíme vyniesť až do bytu? Prečo si nepustíme radšej čerstvú vodu z kohútika? Kde sa končí zdravý rozum a začína sa vplyv marketingu?

Bolo sparné leto. Môj švajčiarsky priateľ Sascha Buchbinder postavil na stôl karafu, ktorú naplnil vodou z vodovodu. Keď som sa ho opýtal, či nemá „normálnu minerálku s bublinkami“, lebo nie som zvyknutý piť vodu z vodovodu a nechutí mi, vytiahol z chladničky plastovú fľašu a s úsmevom povedal: „Vieš, podľa čoho hneď rozoznám ľudí z bývalého východného bloku? Podľa toho, že všetci si pýtajú sýtenú vodu v plastovej fľaši.“

Mal pravdu. Zatiaľ čo na Západe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v krajinách strednej a východnej Európy spotreba balenej vody v posledných rokoch stúpa. Podľa spoločnosti Canadean, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu v oblasti nápojov, od roku 2001 predaj balenej vody v tomto regióne vzrástol o 70,8 percenta. Výnimkou nie je ani Slovensko. Za uplynulý rok sa u nás vypilo takmer 396 miliónov litrov balenej vody, čo bolo približne o 14 % viac ako v roku 2006. Takže každý z nás vlani vypil vyše 70 litrov tejto vody.

Bublinky

Slovensko je na minerálky bohaté. V minulosti bola za dobrú vodu považovaná tá, ktorá mala čo naviac bubliniek a minerálov. Dnes sa chute menia, aj keď len pomaly. „Z hľadiska mineralizácie viedli aj v minulom roku minerálne vody a sýtené vody. Postupne však rastie podiel pramenitých, stolových a dojčenských vôd, zvyšuje sa aj spotreba jemne sýtených a nesýtených vôd,“ hovorí Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.

No ak má niekto rád vodu s bublinkami, nemusí vláčiť domov celé balíky vody, stačí si kúpiť sifón. Z našich obchodov sa síce takmer vytratil, ale v zahraničných obchodoch s elektronikou a domácimi spotrebičmi ho majú bežne.

Zázrak marketingu

To, že sa výrobcom podarilo presvedčiť zákazníkov, aby si kupovali vodu balenú, ktorá je aj 500-násobne drahšia ako pitná voda z kohútika, možno považovať za jeden zo zázrakov marketingu. Liter vody z vodovodu totiž stojí približne tri haliere, priemerná cena balenej vody je okolo 15 korún za liter (0,50 eura). Napriek tomu spotrebitelia uverili, že balená voda je to pravé. Vplyv na to, kde aká značka momentálne letí, majú aj celebrity. Na americkom trhu je vďaka nim momentálne „in“ Fiji, artézska voda z ostrova Fidži. Pije ju totiž speváčka Rihanna aj Zúfalé manželky.

Pri presviedčaní o prednostiach balenej vody najčastejšie zaznievajú nasledujúce tri argumenty: je zdravotne neškodná, má praktické balenie a ľudom oveľa viac chutí. Každý z nich sa však dá veľmi ľahko vyvrátiť.

Naozaj viac chutí?

Viacero „slepých testov“ ukázalo, že svoju obľúbenú značku, ak nie je označená, podľa chuti takmer nikto nespozná. A aj keď sa na obale často vyníma pohorie, ľadovec alebo prameň, nemusí to znamenať, že voda bude rovnako panensky aj chutiť. V teste, ktorý robila americká televízia ABC, známa voda značky Evian úplne prepadla a obyčajná voda z vodovodu síce nezvíťazila, ale prešla testom viac než so cťou.

Zdravotne neškodná?

Pochybovať sa dá aj o argumente, že je zdravotne neškodná, lebo v nejednom prípade si zákazník prinesie domov z obchodu niečo horšie ako to, čo mu doma tečie z vodovodu. Ako príklad možno spomenúť trebárs vodu značky Dasani, ktorej názov vybrali sami konzumenti na základe charakteristiky, že má „znieť upokojujúco a má asociovať čistotu“. Firma Coca-Cola ju z Európy stiahla, pretože sa zistilo, že Dasani je obyčajná povrchová voda z londýnskeho predmestia Sidcup a obsahuje bróm a karcinogénne prvky.

Navyše, podľa magazínu Science News sa môžu z plastových fliaš do vody uvoľňovať chemikálie podobné estrogénu. Aj preto mnohí ľudia zostávajú verní skleneným fľašiam. Tie by však slovenský spotrebiteľ, až na jednu výnimku, v našich obchodoch darmo hľadal. Výrobcovia už pred viac ako desaťročím ustúpili aj od predaja sýtených nápojov vo viacnásobne použiteľných PET fľašiach.

Teplo a slnko najmä pri neperlivých vodách podnecujú tvorbu a množenie baktérií, ktoré môžu vyvolať črevné problémy. Z niektorých mäkších a lacnejších fliaš sa pod vplyvom slnečných lúčov môže do vody uvoľňovať malé množstvo ftalátov. Bohužiaľ, keď si vodu kupujeme, nikdy nevieme, po akom balení sme práve siahli a či sa voda niekde na otvorenom priestranstve „nepražila“ celé týždne.

Praktické balenie?

V neprospech balených vôd hovorí aj ekologická stopa, ktorú za sebou zanechávajú. Výroba PET fliaš je náročná na vodu, energiu aj ropu. Kamióny, ktoré zabalenú vodu prevážajú často na veľké vzdialenosti, spotrebujú ďalšiu naftu a produkujú výfukové plyny. Z použitých PET fliaš sa napokon podarí recyklovať iba malú časť, s tou väčšou sa príroda trápi stovky rokov.

No ale kto bude napriek tomu všetkému piť vodu z vodovodu, keď to momentálne nie je in?

Voda z vodovodu

Voda z kohútika je k životnému prostrediu oveľa šetrnejšia, a najmä je oveľa lacnejšia než voda balená. Vodárenské spoločnosti jej kvalitu pravidelne vyhodnocujú a podľa nedávnej správy pre Európsku úniu boli výsledky na Slovensku veľmi dobré. „Mikrobiologické a fyzikálno-chemické ukazovatele kvality vody spĺňalo 97 až 99,5 percenta odobratých vzoriek,“ hovorí Karol Munka z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, ktorý sa venuje skúmaniu kvality a technológie vôd.

Problémy s kvalitou z miestnych zdrojov majú iba okresy Lučenec a Veľký Krtíš na juhu Banskobystrického kraja a niekoľko východoslovenských okresov. I tam sa však prostredníctvom vodovodov privádza kvalitná voda zo zásobníkov.

Ľudia často namietajú, že zdroj vody môže byť v poriadku, ale to, čo tečie z kohútika, nie je pitné. Olovené potrubia už u nás nie sú žiadne a tých ostatných sa báť netreba, pretože, ako vysvetľuje Munka: „Ak je voda stabilizovaná, teda vo vápenato-uhličitanovej rovnováhe, dochádza k vytvoreniu ochrannej vrstvy, tzv. inkrustu, ktorý je dobre priľnutý k povrchu a potrubie chráni. Potom nie je problém dopravovať vodu aj na veľké vzdialenosti. Napríklad najdlhší vodovod na Slovensku z úpravne vody v Stakčíne až do Košíc meria 130 kilometrov.“

Chlór, ktorým sa pitná voda u nás upravuje, sa v nej nachádza iba v nepatrnom a úplne neškodnom množstve. Ak niekomu prekáža jeho chuť, stačí nechať vodu chvíľu odstáť alebo použiť filtre.

Prednosťou vody z kohútika oproti mnohým baleným vodám je aj to, že nie je tak silno mineralizovaná a vďaka tomu menej zaťažuje obličky. Aj keď denne by sme mali vypiť okolo dvoch litrov vody, v prípade minerálok by to nemalo byť viac ako pol litra.

K propagácii pitia vody z kohútika by mali oveľa aktívnejšie pristupovať aj samotné vodárenské spoločnosti. Príkladom by mohla byť Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, ktorá už druhý rok organizuje podujatie pod názvom Daj si vodu z vodovodu. Prostredníctvom tejto akcie chcú podporiť myšlienku konzumácie obyčajnej vody z vodovodu najmä u detí, ktoré dávajú prednosť sýteným a sladeným nápojom.

Pokusný test

Malý test, ako ľudia poznajú jednotlivé typy neperlivých vôd a ako hodnotia ich chuť, urobil aj Žurnál. Ochutnávky „naslepo“ sa zúčastnilo 25 ľudí, ktorí mali oznámkovať deväť rôznych vôd, najlepšia známka bola 1 a najhoršia 9. Boli medzi nimi minerálky, pramenité a dojčenské vody, ako aj voda z vodovodu.

Testujúci dokázali vo väčšej miere identifikovať iba dve značky: Magnesiu a Bonaqu spoznali tí, ktorí ju pravidelne pijú. Ostatné vody sa im javili ako veľmi podobné.

Ako najlepšia napokon z testu vyšla Bonaqua s výsledkom 4,36 bodu, na druhom mieste sa umiestnila Magnesia (4,44) a tretia bola voda z vodovodu (4,76). Najhoršie dopadla francúzska voda Evian (5,72).

Relatívne malé bodové rozdiely medzi jednotlivými vodami naznačujú, že všetky chutia takmer rovnako a pre priemerného konzumenta sú len veľmi ťažko identifikovateľné. Test znova potvrdil, že voda z vodovodu v konkurencii balených vôd obstojí.

Poradie testovaných vôd

1. Bonaqua 4.36

2. Magnesia 4.44

3. Vodovod 4.76

4. Rajec 4.92

5. Radenska 4.96

6. Korytnica 5.16

7. Mitická 5.2

8. Lucka 5.2

9. Evian 5.72

Voda ako luxusný tovar

Aj pri predaji vody platí, že imidž je nadovšetko a vďaka tomu je dnes v móde pitie takzvaných ultraprémiových vôd – teda tých najčistejších z najčistejších, pochádzajúcich z najodľahlejších kútov sveta a podľa možnosti z artézskeho prameňa. Každá táto voda má vlastný príbeh. Dobre znie, ak sa povie, že má 10-tisíc rokov a objavili ju iba nedávno v nedotknutom lone prírody. Fľaše, v ktorých sa predáva, pripomínajú skôr flakóny luxusných parfumov než minerálku.

Luxusné balenie však dostávajú aj staré známe vody. Príkladom je Evian, pre ktorú navrhol nové balenie známy francúzsky návrhár Jean Paul Gaultier. Evian vo fľaši sofistikovaného tvaru dostať aj vo vybraných pražských reštauráciách za maličkosť – 500 Kč. Svoju cieľovú skupinu si napriek cene určite nájde. Smotánka túži po vode s imidžom, veď za 42-cl fľaštičku vody Volcanic z Nového Zélandu je ochotná zaplatiť aj 23 eur.

Že značka je všetko, dokázala aj dvojica komikov Penn a Teller vo svojej dokumentárnej relácii Bullshit! V jednej časti si vystrelili z návštevníkov nóbl reštaurácie v Kalifornii. Do všetkých fliaš od luxusných značiek nabrali vodu zo záhradnej hadice, a potom ju podávali zákazníkom. Tí sa tvárili, že si vychutnávajú „jedinečnú chuť“, cítia vo vode minerály a podobne. Keď im čašník napokon povedal, že všetky vody boli z vodovodu, tvárili sa veľmi prekvapene.

Bývalý londýnsky starosta Ken Livingstone minulý rok odštartoval kampaň za vodu z vodovodu a jeho výzva sa stretla s veľmi pozitívnym ohlasom. Až takým, že spotreba balenej vody vo Veľkej Británii klesla natoľko, že jej najväčší producenti si najali externú PR firmu, ktorá má propagovať predaj balenej vody.

V susednom Česku skupina nadšencov odštartovala kampaň, v ktorej žiadajú, aby si v reštauráciách mohli vypýtať vodu z vodovodu, tak ako je to úplne bežné v južných krajinách.

Najchutnejšie vody sveta

Zaujímavé výsledky priniesol tzv. slepý test časopisu Decanter. Špičkoví sommeliéri, skúsení znalci a degustátori vín hodnotili chuťové a senzorické vlastnosti 24 vzoriek rôznych značiek vôd – od najdrahších ultraprémiových až po najlacnejšiu priamo z vodovodu (londýnska voda sa čerpá z Temže). Cenový rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou vodou bol viac ako 555-násobný.

Deň voľby - deň hanby

Článok bol písaný v sobotu v noci, doplnený v nedeľu podvečer. Podľa predbežných výsledkov naozaj vyhral Smer. SaS tesne neprešla. Výsledky opozície ako takej však dávajú nádej, že ešte nie je všetko stratené.

Druhé doplnenie v pondelok podvečer: oficiálne výsledky.

5:55 budíček

6:12 ďalší budíček

6:28 rýchloraňajky

Je to tu. Deň volebný. Druhý raz, ked aj Slováci majú možnosť prispieť svojou troškou do bruselsko-štrasburskej skrumáže zvanej Europarlament. "Brusel je úúúžasné mesto. - Plat máme výborný."

6:49 príchod do volebnej miestnosti

6:54 prvé kôpky lístkov, pripevnť perá, nachystať obálky a sme skoro ready

7:03 pár autogramov na urny a všetko je už OK

ZŠ Komenského je od svojho sprevádzkovania tradičným miestom konania sa volieb všetkého druhu. Naposledy, nie tak dávno, som tu bol voliť svoju prezidentku. Škoda že to nevyšlo. Vyše milión dvestotisíc Slovákov vtedy dokázalo, že si nevidí ďalej ako pred vlastný nos a pamäť väčšiny z nich sa dá prirovnať, s prepáčením, k priemernej husi. Nuž čo, stará pravda hovorí, že kto nič nerobí, nič nepokazí.

7:07 prvá volička (približne 70 rokov)

7:18 nuda sa začína

7:43 dobrá duša! prišli chlebíky a keksíky

8:24 "Nebolo to označené! šípky vždy boli, chodím tu už dlho a nevedel som trafiť"

Tak dobre, podujal som sa prispieť dvomi kusmi bieleho dierkovaného papiera a trochou atramentu z modrej fixky na tabuľu, aby sme uspokojili aj voličov hľadajúcich volebné miestnosti v nepochybne zložitej a neprehľadnej budove školy. Okolo deviatej sa ukázalo aj prvé slnko, nie nadlho, a konečne prišlo zopár ranných voličov. Až na moju uponáhľanú a odfláknutú prípravu na kysucké počasie a neznesiteľný chlad v budove, voľby prebiehajú celkom príjemne. Zapisovateľka je stará známa, dôchodkyne v komisii viedli celkom prijateľné reči o ničom, pani predsedkyňa bola dosť veľká salámistka, všade ticho a kľud.

9:36 Time goes by, so slowly

10:11 švandovný bradatý profesor fyziky z môjho gympla ("trochu nám to tu iskrí")

Človeka tiež poteší prítomnosť spriaznených duší v susedných komisiách. Je strašne fajn spríjemniť si zazeranie do skrípt z analytickej chémie voľným rozhovorom. Ako mi bolo naznačené predsedom komisie z úplne iného mesta, pokiaľ si komisári (alebo skôr komisárky) môžu so sebou zobrať veci ako je pletenie a šitie, analytika a chodbové debatné krúžky sú dosť nevinná záležitosť.

okolo jedenástej - účasť vyzerá dosť biedne

12:51 rodinná voľba - tak to má byť (rodičia + 4 deti). museli na seba chudáci čakať

Ako sa dá zabiť nuda? Napríklad aj filozofovaním o nudení sa, a čo všetko treba robiť, aby sa človek nenudil. Škoda že sme tu zavretí minimálne do pol jedenástej.

13:15 odchod na obed

Bývam asi sto metrov od školy. Naše mesto svoje starosti o obed, večeru a ostatný catering odbilo pár eurami diét, kávičkami a čajíkmi. Aspoň niečo na zahriatie.

13:55 príchod z obeda. "Prišiel som o niečo? - O peniaze. - ČO?!? - Tu máš. " 35 eur a pár drobných, cash, fajn suma. Zíde sa.

okolo tretej - nuda pokračuje

Zachraňuje ma, i keď v poslednom čase akosi pričasto, Madonna a jej Confessions Tour. Večná vďaka prozreteľnosti, ktorá ma osvietila nabiť telefón a natlačiť doňho muziku.

16:24 s hrôzou zisťujem, že od návratu z obeda som nebol schopný naozaj pochopiť výpočet pH pre najrozličnejšie protolytické rovnováhy. Silné a slabé kyseliny, zásady, soli a tlmivé roztoky, ešte chvíľu.

16:56 dramatizačná SMS z SaS

Ejha, asi vážne ide do tuhého. Strana posiela odkaz, že účasť je mizerná, najmä starší ľudia, a že každý hlas má prakticky cenu zlata. Vyhlasujú mobilizáciu. Do desiatej vraj času dosť. Nuž áno, najmä pre ľudí, ktorí majú kredit a voľné minúty na obtelefonúvanie všetkých svojich známych. Veľká škoda že práve teraz nepatrím medzi nich. Statočných síce bolo sedem, ale magnetiek mi prišlo desať. Rozdať sa mi ich podarilo, akosi náhodou, práve sedem. Znamenie?

17:07 "Nám jeden na lístok napísal 'Raťafák Plachta, bábka' "

17:18 "Hľadali ťa tu rodičia - Ja viem, aj našli"

17:31 zázraky sa dejú! vznikla nám už druhá mini-rada. Traja ľudia čakali na uvoľnenie "priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov"

18:10 "Aký je toto cent? Nevidím to poriadne... "

18:37 "- Koľko máme? - 74. "

18:40 "Už 79! Môžeme zaokrúhliť na 80"

Dlho dlho nič... Je smutné, ako si Slováci, a najmä mladí ľudia, totálne nevážia to, čo nám rodičia vyštrngali na námestiach. Schengenská dohoda dáva výhody, o ktorých sa našim dedom ani nesnívalo. Europarlament rozhoduje o väčšine našich zákonov. "Politika ma nezaujíma" Lenže tam sa nerozširujú opilecké a antisemitské hlúposti, ani vyhrážky väzením, ľudia tam po sebe nepokrikujú ako na kolotočoch, záznamy sa nevysielajú ako hlavný program STV 2 od polnoci ďalej. V našich médiách sa tvária, že po nich ani pes neštekne. Oni sú tým psom.

20:16 už máme 112!

20:19 112 plus dva, to je 114

20:44 komplexačné rovnováhy, posledné strany a balím to. Nie som už schopný ďalej dávať odpovede na otázky typu 'titračá krivka kovového iónu Chelatónom 3'

21:26 dvaja vlasáči, deti kvetov

21:30 máme 90 hlasov, vedľa vraj majú 70

21:32 "Zasa prší? - Ja že, ešte stále"

21:33 to bol krásny blesk!

21:34 začína sa upratovanie

21:38 zdrhám odovzať posledné pozdravy k susedom

21:44 posledná volička

21:49 "Už môžeme strhnúť dvere? - Počkajte do desiatej"

21:49 "... a tento znak je súčasť volebnej miestnosti, či to je v triede?"

21:50 " Alebo... môžete. Keď aj vedľa trhajú... "

21:54 "A tieto lístky? - Ešte počkaj - To nám na prezidenta prišiel jeden o dve minúty desať"

21:55 "Mám od mamy super mikinu, na chrbte je obrovský nápis MARIHUANA" [pod kabátom nebolo vidieť]

21:56 "Aha, mám nový kozmetický kufrík!" [prenosnú volebnú urnu]

21:57 "Som videla, že jeden šiel voliť prezidenta za celú rodinu"

21:59 "Ja mám desať, zatvárame. "

Začíname počítať hlasy. Najprv boj s urnou, potom hromadné otváranie obálok. "Anča, aha, ja mám nožík!" Prvé indície naznačujú dominanciu strany Smer. Zbadal som aj nejaké lístky SDKÚ, KDH a... super! Je tam aj SaS. A nie len jedna.

22:04 Zdá sa, že ficovci majú u nás tuhý korienok

22:05 A vyzerá to, že aj virtuálna strana SaS zaznamenáva prvé nesmelé úspechy. Zdá sa že až 6 ľudí v našom obvode skutočne vstalo od počítača a išlo si zvoliť ten správny smer. Aj v príšerne upršanom počasí.

22:13 zratúvanie lístkov ukončené. Drobné pechtle so Smerom, skoro sme im ubrali dva hlasy.

Je to realita - aj v konzervatívnej a socdemákmi zamorenej Čadci sa našlo pár ľudí so šťastnou rukou, ktorí volili SaS. Čo je ale na celej strane veľmi smutné? Že pravdepodobne v značnom rozsahu loví vo vodách SDKÚ. Čo je z istého hľadiska dosť škoda, keďže to je jediná oáza aspoň štipky zdravého rozumu v našom nešťastnom parlamente.

22:19 rátame preferenčné hlasy. Viaceré mená vytŕčajú z radu: Flašíková-Beňová, Kozlík, Záborská, Kukan so Šťastným.

22:21 Zapisujeme preferenčné hlasy, začínajú prvé zmätky. Hneď pri druhej strane v poradí sme zistili nezrovnalosti. Prečo práve SaS? Chuderka zapisovateľka, je červená ako repa.

22:23 rýchloprepočet, a znova je všetko v poriadku. Bielidlom sa síce nesmie, ale koho to zaujíma? Hlavne že všetko sedí a druhý papier už bude OK

22:34 uzávierka výsledkov, podpisovanie zápisnice.

22:38 balíme posledné švestky, schmatnem neotvorené minerálky a hajde domov.

A ako si viedol trinásty čadčiansky obvod? (komplet Komenského ulica, U Buty a riadny kus Ulice SNP)

Z približne 970 oprávnených voličov odovzdalo svoj hlas 129 duší. 7 hlasov neplatných (bum, 5,4% zúčastnených späť na základnú školu!), preferenčné hlasy využilo asi 80% hlasujúcich. Účasť všeho všudy 13,3%. Báli sme sa, že "prekonáme" slovenský "priemer". Vau, vyzerá to, že si vyrobíme medzinárodnú blamáž ako najignorantskejšia krajina. Hádam to inde bude lepšie. Konečné výsledky: (počítané podľa pravidiel pre slovenský parlament)

1. Smer, 54 hlasov (44.3%, 5.7 poslanca)

2. KDH, 15 hlasov (13.3%, 1.7 poslanca)

3. HZDS, 13 hlasov (10.7%, 1,4 poslanca)

4-5. SDKÚ a SNS, zhodne po 11 hlasov (9.0%, po 1.2 poslanca)

6. SaS, 6 hlasov, (4.9%, 0.7 poslanca)

zvyšok 11 hlasov, (9.0%, 1.2 poslanca sa rozdelí proporcionálne medzi ostatné strany)

Tu sa dosiahla teoretická hranica zvoliteľnosti do slovenského parlamentu, 5%. Najbližšia ďalšia strana získala 3 hlasy (Zelení, 2.5%). Zvyšok nestojí za zmienku. Snáď až na dvoch dobrákov, čo si pravdepodobne omylom zvolili Agrárnu stranu vidieka. Na mieste Ústrednej volebnej komisie by som to v pohode zvalil na štatistickú chybu.

Čo je na tomto inak tesne nemilom výsledku pre SaS povzbudzujúce? Že virtuálna strana sa zrejme prebrala k reálnemu životu. Zdá sa, že slovenský volič konečne ocenil stranu nových a neopozeraných ľudí, stranu bez eštébákov, stranu s ozajstným odborným obsahom. A navyše celkom peknou grafikou.

Pokiaľ sulíkovci budú pokračovať prinajmenšom v tomto tempe, dá sa čakať, že zo 15 poslancov v Národnej Rade bude po najbližších veľkých voľbách pod farbami SaS.

6. jún nebol až taký upršaný deň.