Zlatý kompas ukazuje nikam

Pred časom  som pozeral Zlatý Kompas a som celkom sklamaný. Philip Pullman vytvoril jeden úžasný svet, jeden krásny príbeh o paralelných vesmíroch, a štúdio New Line Cinema si chcelo dokázať, že po skvele odvedenom Pánovi prsteňov si môže len tak dovoliť recyklovať mechanizmus výroby filmov podľa náhodne vybraných kníh (a niektorých hercov - viď Saruman). Ale nie, takto to nejde. Napriek skvelému výkonu Nicole Kidmanovej a nie celkom skvelému vykonu Craiga DavidaDaniela Craiga ala agenta Asriela 000. Farbičkami a svetielkami, peknými efektmi, masívnou výpravou a hviezdnym obsadením sa dobrý film netvorí, ale  začína.

Keby som nemal prečítanú tú knihu (ktorú mimochodom veľmi odporúčam),  z toho filmu nemám skoro nič. Nechcem kritizovať vynechávanie mnohých dejových odbočení, pri tak krátkom filme sa nedá doňho napchať všetko čo je v knihe, a myslím že to ani nie je účelom filmu, ale množstvo veci bolo povedaných len tak akoby, aby sa nevynechali najdôležitejšie dejové zápletky. Scéna so zjavením divožienky Serafiny Pekkaly bola ako zjavenie - len tak z ničoho nič sa zjavila čarodejnica, povedala hlavnej hrdinke všetko čo treba vedieť a ona zrazu celkom presne vedela čo má robiť. Nehovoriac o zázračne získanej schopnosti čítať alethiomer. Neviem nič o tom, ako Lyra prežila život v kolégiu, neviem nič o jej živote u pani Coulterovej, neviem nič o výpravách na sever, neviem nič o Prachu, o démonoch, a čo ma sklamalo najviac - hneď v prvej minúte filmu som sa dozvedel celú pointu prvej knihy. 

Nechcem prezrádzať zápletku filmu, musí stačiť pripodobnenie k filmu Osada - toto je ešte väčšia katastrofa. To, čo je v prvej knihe dávkované v náznakoch a malých kúsočkoch a v podstate neodhalené ani na konci, tu dostanete plesknuté do tvare  hneď na začiatku. Vyrozprávané jednou veľmi obscénnou tetou rozprávačkou, za pohľadu na scény z paralelného Londýna. Žiadna polárna žiara, žiadne výlety do bažín.
Keď už sme pri tom Londýne, tu musím pochváliť tvorcov scén z Londýna 19. storočia. Sú spravené skutočne skvele - vlaky a nadzemná dráha, dym, žiaden Big Ben, žiadne koníky a koče, ale zelený oheň, preplnený trh v prístave a srandovné trojkolesové kočiare poháňané, nemám predstavu čím to vlastne bolo. A možno aj áno, v knihe predsa bol povedaný rozdiel medzi svetlom petrolejovým a antarickým. A vynechanie podstatnej časti konca - "zrady" lorda Asriela a odpísanie Lyrinho najlepšieho kamaráta Rogera - tiež nebol dobrý nápad. 

Odhliadnuc od celkom slušných efektov (ktoré sú aj tak krajšie v traileri na WoTLK),  skritizovať treba určite zobrazenie charakterov. Lord Asriel je len čajový odvar knižnej verzie, cigáni sú odvar odvaru, jediní čo stoja za zmienku sú pani Coulterová (aj to len vďaka Nicole K) a tak trochu Iorek Byrnison (mimo hlavnej postavy, ktorá pôsobí značne hlúpo, a vyzerá to že sama poriadne nevie aká je jej úloha v príbehu).

Autor v knihe vykreslil jeden úžasný fantasticky príbeh, silná pointa, silne a hlavne uveriteľné postavy, príbeh ktorý váš ťahá tempom SuperCity Slovenská Strela, príbeh od ktorého nemôžete odtrhnúť oči, príbeh kde sa stále niečo deje. A vo filme ostalo z neho čo?!? Prach...