Dnes som si poctivo napočúval nový album It's Not Me, It's You od Lily Allen, a... Som potešený. Prečo? Jednduchá odpoveď: Lily už nie je drzé dievčatko, už vyrástla. Nedávno som mal možnosť zhliadnuť peknú recenziu na album Perfect Symmetry, kde som zbadal jeden velmi zaujímavý pojem - kvalitne remeselne spracovaná pesnička. Týmto prehlasujem, že naťahujem jeho platnosť na celý tento album. Pekne spracované nástroje, hudobné zladenie, fajne šmrncnuté elektronikou, proste producent(i) za jedna.
Ale producent nie je všetko, však? Lily Rose Beatrice Allen má navyše krásny hlas. Zbožňujem štýl, akým Lily vie práve týmto krásne ľahučkým (a občas jemne syntetizátorovým) hlasom človeku vynadať až hrôza (Fuck You), alebo si pospevovať o tom, aký je chlap skvelý a s drobným nedostatkom - je úbohý v posteli (Not Fair).
Avšak chcel by som trocha vyčítať dosť slabú minutáž albumu - viaceré skladby by si zaslúžili natiahnuť o jeden refrén (The Fear, 22). Poňal som pocit, že tento "trend" posilnila Kylie Minogue v albume X - tie jej pesničky boli dosť obsekané, končili vždy v najlepšom a väčšinou značne nevhodným spôsobom. 
Na druhej strane, keď sa človek pozrie bližšie na texty, zistí že Lily ich naspievala viac ako Kylie. A nie sú to práve jednoduché texty - 22 opisuje nepríjemný pocit ženy tesne pred tridsiatkou, ktorej budúcnosť v dvadsiatich dvoch rokoch vyzerala tak ružovo. A pritom dáva nepríjemný pohľad do veľmi neružovej budúcnosti, plnej nesplnených túžob. A chce začať odznova. Back To The Start je značne tanečným ospravedlením sa za nevydarený vzťah. Tancovačky tu však nekončia, zdá sa že harmonika (!!!) je nástroj ktorý vydrží stáročia (Never Gonna Happen). Ale textová ťažoba sa nekončí, takmer záver albumu tvorí Him, značne náročné čítanie, byť to kniha. Ľútostiplná pieseň o Bohu, lietadlách, smrti, Septembri, ale aj o tom, že už to všetko takto beží príliš dlho.
Na druhej strane, keď sa človek pozrie bližšie na texty, zistí že Lily ich naspievala viac ako Kylie. A nie sú to práve jednoduché texty - 22 opisuje nepríjemný pocit ženy tesne pred tridsiatkou, ktorej budúcnosť v dvadsiatich dvoch rokoch vyzerala tak ružovo. A pritom dáva nepríjemný pohľad do veľmi neružovej budúcnosti, plnej nesplnených túžob. A chce začať odznova. Back To The Start je značne tanečným ospravedlením sa za nevydarený vzťah. Tancovačky tu však nekončia, zdá sa že harmonika (!!!) je nástroj ktorý vydrží stáročia (Never Gonna Happen). Ale textová ťažoba sa nekončí, takmer záver albumu tvorí Him, značne náročné čítanie, byť to kniha. Ľútostiplná pieseň o Bohu, lietadlách, smrti, Septembri, ale aj o tom, že už to všetko takto beží príliš dlho.Úplne na koniec si nechám chuťovku The Fear. Autorka už nevie rozoznať správne a reálne a snaží sa v nej vyrovnať so sebou samou. Priznáva "I want to be rich, and I want lots of money/ I want lots of clothes and fuckloads of diamonds", vie ako sa stať slávnou "And I'll take my clothes off and it will be shameless/ 'Cuz everyone knows that's how you get famous", a zároveň hovorí, že to vlastne nie je jej chyba "And it's not my fault, it's how I'm programmed to function".
Lily nozaj vyrástla.
Prihlasuje sa autorka pojmu remeselne kvalitne spracovana pesnicka :)Som soknuta zo zurnalistickej urovne tohto postu - pozitivne, of course :)Obsah nejdem komentovat, nepocula som ani nebudem pocut. Rozmaznane mladistve alkoholicky nepocuvam :)))
OdpovedaťOdstrániťja ti dam rozmaznane
OdpovedaťOdstrániťmas co hovorit, Gallagher je urcite najvacsie neviniatko pod slnkom :-P
Ktory Gallagher? :-P
OdpovedaťOdstrániťved ich nieje az tak vela
OdpovedaťOdstrániť